... s nami rozumiete svetu
 

Prekladateľ a tlmočník, tlmočníci

Prekladateľ je účastník komunikácie, ktorý sprostredkuje jazykovo nepripravenému príjemcovi text originálu. Prekladateľ je tiež komunikátor, príjemca cudzojazyčnej správy (textu), dekódovateľ, zároveň kódovateľ, vysielateľ správy (textu) v inom jazyku. Prekladateľ umeleckého textu dekóduje text utvorený v inom jazyku, v inej výrazovej konfigurácii a v inej znakovej situácii. Prekladateľ teda kóduje správu v novom jazykovom, štylistickom a znakovom kontexte. Prekladateľ disponuje tzv. komplexom skúseností, ktorý predstavuje súhrn spoločenských, filozofických, psychologických a iných názorov a skúseností individuálne osvojených prekladateľom. Tieto skúsenosti slúžia ako pozadie pri komunikačnej, semiotickej a štylistickej realizácii prekladu.

Tlmočník počúva účastníka verbálnej komunikácie – vysielateľa - v jednom jazyku a komunikuje túto správu účastníkom verbálnej komunikácie – prijímateľom – v druhom jazyku. Obsah vysielateľa teda musí tlmočník reprodukovať jazykom prijímateľa. Úlohou tlmočníka je dosiahnuť efektívnu komunikáciu. Má dbať na to, aby jeho poslucháči hľadeli na ten istý predmet, ale nepokúša sa prinútiť ich, aby ho aj rovnako vnímali. Tlmočník by sa mal riadiť týmito 10 zásadami:
  1. Tlmočíme v tej istej osobe ako hovorí rečník – čiže buď v prvej osobe jednotného čísla, alebo v prvej osobe množného čísla. Ak rečník oslovuje svojho partnera nepriamo, v tretej osobe, aj vtedy tlmočíme v prvej osobe a partnera oslovujeme priamo. (Napr. nesprávne: Povedzte pánovi Bushovi, že sa mi jeho vystúpenie páčilo, ale: Pani Smithová, vaše vystúpenie sa mi páčilo.)
  2. Používame ten istý rod (mužský alebo ženský) ako náš klient.
  3. Pokiaľ potrebujeme vložiť niečo navyše, čo rečník nepovedal, robíme to v tretej osobe.
  4. Keď prehovorili viacerí ľudia, tlmočník by mal pri konzekutívnom tlmočení naznačiť, kto povedal čo, môže to urobiť gestom ruky alebo kývnutím hlavy.
  5. Tlmočník by mal hovoriť jasným a zvučným hlasom – musí byť zjavné kedy začína tlmočiť, a kedy už skončil. Nesmie nikdy nič prehĺtať, hovoriť do stratena.
  6. Ak sa tlmočník potrebuje opraviť, urobí to stručne, napríklad pomocou výrazov: teda, vlastne, pardon, opravujem, rather, a podobne.
  7. Tlmočník venuje pozornosť detailom, medziiným výslovnosti a intonácii.
  8. Všetky vlastné mená tvoria neoddeliteľnú súčasť cieľového textu, a preto ich treba vyslovovať v rámci fonologického systému cieľového jazyka, čiže pri tlmočení do angličtiny s prízvukom na predposlednej slabike a bez mäkkých ď, ť, ň, ľ. Odvodené tvary vlastných mien sa musia previesť do prvého pádu: the Bratislava group, the Krupina tower.
  9. Je dobré vyhýbať sa cudzím slovám – nechávať si ich ako rezervu na prípady, kde nepoznáme vhodné slovenské slovo.
  10. Zbytočne sa neopravovať z čisto štylistických dôvodov – v tomto sa tlmočenie líši od písomného prekladu.